Pretože medzinárodné konferencie majú byť nezabudnuteľné a hneď po prvých spoločne strávených minútach sa roztočilo koleso s takmer až neuveriteľnými zážitkami a verte nám bolo by viac ako sebecké sa s Vami o ne nepodeliť, rozhodli sme sa, že v každej voľnej minúte (ak také budú) Vám napíšeme ako to tu beží :)
O našej ceste do Rumunska (hlavne po pristáti) môžeme hovoriť o dobrodružstve. Let prebehol viac menej pokojne. Už sme sa tešili, že nás budú čakať ľudia s transparentmi, no ako sa ukázalo naša radosť bola predčasná. Keď o nás nikto ani po 20 minútach nejavil záujem, rozhodli sme sa, že kontaktujeme CC team. Po Mojcov telefonáte, nám bola jasné, že nikto pre nás nepríde. Odkázali nám, že: máme prejsť cez diaľnicu a nasadnúť na MHD ktorá nás privezie bližšie k hotelu, nemôžeme platiť eurom a musíme si zameniť peniaze (po 22. hodine - ďakujeme letiskovej zmenárni), lístok na MHD si však nemôžeme kúpiť, lebo už je veľa hodín, tak sa máme dohodnúť so šoférom MHD (všetci dúfame, že bude vedieť po anglicky, pretože po rumunsky nevieme). Nakoniec sa všetko podarilo a vystúpili sme na opačnom konci Bukurešti. Inštrukcie nás smerovali na zelenú pumpu. Natešení, že si kúpime niečo na jesť sme išli k pokladni, kde nám povedali, že nemôžeme platiť kartou (mali terminál) ani eurom. Čakáme pred pumpou a nikto stále nechodí, začína pršať :( Zisťujeme, že v Rumunsku miesto mačiek po uliciach behajú psy. A čakáme, a čakáme ... a zrazu na druhej strane námestia je tiež zelená pumpa. No čo už stáli sme na tej zlej. Za dve minútky dobehol zadychčaný člen CC tímu. Keď som neskôr zbadala krásny hotel, ubytoval nás milý recepčný a každý dostal jednu pizzu, odpustila som aj to, že nás nechali na letisku.
Nakoniec mi ešte nedá nespomenúť, že keď sme prišli na izbu, dvere na záchod a sprchu ktoré boli súčasťou spálne mali "dvere" z číreho skla :) ešte že som bývala so Stelou a Saškou. Pred polnocou sme začali tvrdo makať na rozvrhu stretnutí s delegáciami z krajín, kde chceme nadviazať spoluprácu a ktoré nás stihli osloviť, že sa chcú tiež s nami stretnúť. Už čoskoro si môžete prečítať o ďalších dňoch z ďaleko blízkeho Rumunska. Budeme sa snažiť aktualizovať správy čo najčastejšie. Enjoy it.
Začal sa prvý riadny deň konferencie pre našu delegáciu. Samozrejme sme zmeškali raňajky. Po miernom chaose s kuframi delegátov, ktoré sa nezmestili do vstupnej haly, nás pripravené autobusy odviezli do malého divadla, kde bolo pripravené pódium na jednominútové predstavenie (roll call) každej krajiny. Približne 200 ľudí sa mi teraz zdá bližších a pomaly sa začínam učiť kvantum cudzokrajne znejúcich mien. No poviem Vám, že je to výhoda mať meno Lucia ktoré je v rôznych obmenách známe po celom svete. Ľudia nemajú až taký problém si ho zapamätať. Presúvame sa do neďalekej budovy, na podujatie nazvané World student caffe kde už na nás čakajú rumunský študenti. Zažili sme nádherné dve hodiny pri káve v skupinách vytvorených z ľudí z celého sveta a postupne sme si porozprávali o tom ako to vyzerá v súčasnosti v našich krajinách. V mojej skupine som sa od Taliana dozvedela ako je to s talianskou mafiou, od Ukrajinca čo sa deje s plynom, Columbia porozprávala o dvoch pohľadoch krajiny na Hugo Chavez a mám prehľad o situácii v Rumunsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine, Brazílii a Španielsku. Ako náš Adam proaktívne povedal v interview pre rumunskú televíziu, mnoho krajín má podobné problémy a práve takéto stretnutia by mohli priniesť riešenia, ktoré by si mohli krajiny osvojiť a pomohli by si nimi. Myslím si, že počuť o probléme z médií a od ľudí ktorý s týmito problémami žijú je veľký rozdiel. Som šťastná, že patrím medzi tú druhú skupinu ktorej názory nie sú podsúvané ale si ich môžem vytvoriť sama. Po WSC sme prešli k autobusom, ktoré nás z hlavného mesta odviezli do hotela na pobreží čierneho mora, kde sa bude odohrávať zvyšok konferencie. Hotel je perfektný. Podarilo sa nám ubytovať medzi prvými - wau. Deň hodnotím dosť pozitívne. Spoznala som kopec ľudí z celého sveta a mám kopec nových nápadov, ktoré si pomaly triedim v hlave.
Streda. Po raňajkách, ktoré boli asi najlepšie aké som za celé pôsobenie v AIESEC mala, sa začala riadna agenda zložená z rôznych blokov. Konečne mám prehľad o tom ako to funguje v CEE (central estern europe) a WENA (west europe north america), začínam si robiť obraz o postavení jednotlivých krajín sveta v AIESEC a tiež vidím čo všetko ešte môže AIESEC Slovensko urobiť. Okruh mojich zahraničných kamošov sa stále zväčšuje. Prestávky a obedy sú ako stvorené na rozhovory o cudzích krajinách a od ostatných prezidentov lokálnych pobočiek sa dozvedám ako to funguje napríklad v Kazachstane, Litve, Bulharsku alebo USA. Zaujímavosť z tohto dňa je že v Kazachstane jedia veľmi veľa mäsa, najčastejšie konského a v ich kuchyni sa zelenina skoro neobjavuje, no a vedeli ste že naša planéta opäť raz nevyzerá ako na mape ktorú poznáme? Afrika sa vraj stále zväčšuje a Európa práve naopak zmenšuje. Radostná správa najmä pre Maja. Po mnohých problémoch sa USA opäť stavia na nohy a dá sa povedať, že táto krajina je späť v AIESEC :) (už som jej o tebe hovorila Majo - no a uvidíme, možno pôjdeš do Ameriky). Poobede nám bola predstavená nová koncepcia web stránky AIESEC International a v menších skupinách sme diskutovali o finančnej kríze a jej využití, svetových zdrojoch energie - ako urobiť projekt a ktorá krajina môže ktorej pomôcť a o mnohých iných veciach. Po oficiálnej agende som mala stretnutie so všetkými prezidentmi lokálnych pobočiek - kde každý krátko predstavil tú svoju. Robila som si poznámky, takže viem s ktorou pobočkou je reálna spolupráca, zaujímavá pre obe strany. Už mám aj po prvých osobných stretnutiach so zástupcami niektorých krajín. Náročný deň sme zakončili stretnutím českej a slovenskej delegácie - som hrdý držiteľ českého odznaku :) a dobrou party.
Musím sa priznať, že po včerajšej party mi vstávanie trvalo dlhšie ako obvykle. Doobeda sme mali bloky na rôzne témy z funkčných oblastí (personalistika, marketing, ...). Začali sme pracovať na vytvorení konkrétnych návrhov pre spoluprácu s konkrétnymi krajinami. Obed prekonal naše očakávania, pretože sme sedeli s delegáciou zo Slovinska a po polhodine nás napadli celkom zaujímavé veci. Bližšie ich popíšem keď sa vrátim na Slovensko. Dnešný deň sa niesol v znamení spolupráce medzi krajinami. Všetky bloky nakoniec vyústili do stretnutí krajín. V určených časoch sa stretli krajina s krajinou ktoré chcú nadviazať spoluprácu alebo potrebujú v niečom pomôcť. Slovensko malo stretnutie s Poľskom, Nórskom, Ukrajinou, Gréckom a Slovinskom. Plánujeme stretnutie Nemeckom, Bulharskom a Rumunskom. Tento deň bol úžasný. Som veľmi rada, že som mohla ísť na medzinárodnú konferenciu, pretože môžem porovnávať moju pobočku a krajinu s inými. Výsledok je, že vidím veľký priestor na veci čo môžeme urobiť. Z niektorých krajín by sme si mali zobrať príklad. Mám veľa kontaktov, ktoré mi môžu pomôcť pri riešení problémov počas môjho prezidentovania. No a zažila som skvelú barbeque party na pláži.
Dnešný deň v Rumunsku opäť priniesol svoje ovocie pre môj nasledujúci rok. Hodnotím ho dvomi slovami na vzdelávací a poznávací. Pri vzdelávaní spomeniem niektoré kvalitné tréningy ako: How to build culture of success od MCP Poľska (MCP - prezident AIESEC v Poľsku), Risk management od ľudí z PriceWaterhausCoopers (špecialista na risk man. - Holandsko a globálna koordinátorka z Japonska - bývalá AIESECárka) no a nakoniec spoločnosť Ingersoll Rand, táto firma je na trhu už pár 100 rokov a postavila napríklad Panamský prieplav, doručila tréning How to use coaching for higher performance (Belgicko). Čo sa poznávania týka, hotel a organizačný tím pre nás pripravili party - Rumunská noc. Predstavili nám kultúru svojej krajiny, ľudové tance, jedlo, históriu, ... Bolo to veľmi pekné. Dnes sme mali stretnutie napríklad s Bulharskom a oslovili ma Taliani, že by chceli s nami pracovať na projektoch ohľadne energii. Veľa smiechu som zažila na obede s ruskou delegáciou a konečne sa mi naskytla príležitosť porozprávať sa s chalanmi z Tuniska. Zaujímalo ma ako je to so ženami v ich krajine, či sú schopný rešpektovať ženu ako svoju šéfku - hlavne preto, že v AIESEC je veľa žien a tiež ma naučili ako pripraviť šišu :) - vodnú fajku. Na začiatku som mala z tuniskej delegácie trošku strach (bála som sa, že ich urazím svojimi otázkami) ale ukázalo sa, že chalani sú veľmi otvorení a žijú v pro-európskej krajine, ktorá rešpektuje našu kultúru tak isto ako my tú ich. Zistili sme napríklad aj to, že naše trhy majú spoločné záujmy alebo sa môžu rôznymi spôsobmi dopĺňať a v budúcnosti by sme spolu mohli spolupracovať. To už bolo ale okolo 4 hodiny ráno, takže môj vzdelávací a poznávací deň som ukončila. Fúú poviem Vám, že dnes to bolo náročné.
Moja prvá medzinárodná konferencia sa už blíži ku koncu. Slováci dnes volia svojho prezidenta, včera bol deň nezávislosti v Tunisku a AIESEC Rusko oslavuje okrúhle výročie - 20 rokov.
Dnešný deň bol zameraný na plánovanie s Balance score card (BSC). Moje hodnotenie na prvý blok o BSC je: opakovanie je matka múdrosti, ale tréning, ktorý som na túto problematiku mala na Slovensku sa mi zdal o čosi lepší. Ostatné bloky riešili skôr praktickejšie záležitosti. Prvý krát mám pocit, že plánovanie nie je také jednoduché. Podľa toho čo som dnes počula a keď si to prirovnám k realite v nitrianskej pobočke, na malú chvíľu som sa cítila dosť bezradne. Nasledujúce minúty však ukázali, že ak mám dostatok znalostí nebude to až tak zlé. Poobede sme mali stretnutie všetkých krajín CEE (central estern europe), kde sme sa rozprávali o spoločných cieľoch a ceste, ktorou sa chceme uberať nasledujúci rok. Počas večere sme mali stretnutie všetkých delegátov zo Slovenska a dali sme dokopy všetky kontakty a porovnávali sme o čom sme sa s ktorými krajinami rozprávali. Dnes večer bola global village - party kde každá krajina prezentovala svoju kultúru. Polovica sa odohrávala na pláži.
Dnešným dňom sa konferencia končí. Ukončenie bolo veľmi emotívne. Môžem povedať, že za pár dní som spoznala skoro trištvrte delegátov (z 230) pochádzajúcich z 38 krajín. Keď sme sa lúčili za niektorými mi bolo vážne smutno. Tesne po ukončení sme ešte šli do miestneho archeologického múzea, ktoré bolo otvorené špeciálne pre nás, pretože bola nedeľa. Pozreli sme si zvyšok mesta vrátane prístavu a nasadli sme do autobusu, ktorý nás približne 4 hodiny viezol do Bukurešti. Neskôr sme sa rozlúčili so všetkými delegátmi, ktorí ešte boli v hoteli (akože navždy alebo min. na pol roka, ale to sme nevedeli, že ich ešte pár krát stretneme počas výletu po Rumunsku - AIESEC je proste všade :) a nasadli sme do taxíkov, ktoré s nami blúdili po meste, lebo nevedeli kam majú ísť. Ubytovala nás veľmi milá pani. V noci sme ešte behali hore-dolu po uliciach a hľadali sme obchod kde si kúpime jedlo. Nakoniec sme zaspali okolo 4 hodiny ráno. V Bukurešti sme zažili ešte množstvo príhod, dobrých, zlých aj neuveriteľných. Tie Vám niekedy porozprávam niekde na pive. Mimochodom slovenské pivo je lepšie ako rumunské.
Vaša Lucka
